Táto forma architektúry, ktorá je v tomto prípade situovaná na vodnej hladine, je inšpirovaná pohybom pulzujúceho srdca. Jedná sa o oceľové konštrukciu, ktorá pozostáva zo svojich statických a kinetických častí v podobe tyčí, a samotný pohyb skeletu je zabezpečený pomocou hydraulických prvkov umiestnených v pohyblivých kĺboch, vďaka ktorým dochádza k rozpínaniu objemov vo vnútri objektu. Ak by sme chceli tento projekt uchopiť utopicky, predstavujeme si ho, ako žijúcu pohyblivú bublinu, ktorá obsahuje ďalšie bublinové priestory, ktorých štruktúra sa v interiéri zlieva a prelína do jednej membránovej formy.